Aké je Bali? Rozhovor s Vierkou Belovičovou o haďom ovocí, opičom parku, luwakoch a gekonoch, o mori, ktoré sa stratilo, o zime na rovníku a o tajomstve správneho cestovateľského postoja – cestou na Bali, aj na ceste životom.
Vierka, čo sa ti nepáčilo na Bali?
Hm, tuho rozmýšľam a myslím, že nebolo vôbec nič, čo by sa mi nepáčilo. Ja sa vždy snažím vytvoriť si také správne cestovateľské nastavenie: otvorenú myseľ, bez očakávaní. Iba tak sa mi môže páčiť tam, kde je takmer všetko odlišné od toho, čo poznám z domova. Ale veď preto človek cestuje – objavovať krásy vzdialených krajov, ľudí, ich spôsob života. Takže odlišnosť, aj keď niekedy nepohodlná, je pre mňa v poriadku.
Môžeme sa na niečo (nepríjemné) pripraviť?
Začnem tým príjemným. Bali ma uchvátilo svojou rozmanitosťou. Na dovolenku každý cestujeme pre niečo, chceme sa napríklad kúpať v mori, či užiť si teplo, keď je u nás zima, kvôli gastronómii, pamiatkam, zmene. Bali, ten malý kúsok zeme, akoby ponúkal zo všetkého niečo. Sú tam pláže, more, týčiace sa sopky nad ním, krásne zelené ryžové políčka, príjemní, ochotní ľudia, vynikajúce jedlo. Urodí sa tam veľa ovocia, sú tam chrámy a história, sú tam miesta takmer nedotknuté turizmom, a naopak miesta, kde to nepreženiem, keď poviem, že je tam hlava na hlave. Je to blízko rovníka a to znamená, že je tam teplo po celý rok. Keď u nás začíname mať dosť zimného počasia, odskočiť si na chvíľu do tepla je veľmi príjemná zmena.
A či je tam niečo nepríjemné? Je možné, že nie všetko, čo je príjemné mne, bude aj Vám. Spomínam si, ako som na prvej exotickej dovolenke zostala v panike, keď som uvidela liezť po stene malé zelené jašteričky. Sú to gekoni, ja už som sa s nimi skamarátila, lebo sú všade, kde je teplá klíma. Niekto sa s nimi zmieri hneď a niekomu to trošku trvá. Ale vyslovene kamarátiť sa s nimi nemusíte, stačí akceptovať ich prítomnosť, nepôjdu vám do postele. Dobré je, že na Bali som sa nestretla so žiadnym nebezpečným hmyzom ani plazmi, a ani sprievodcovia nič také neuvádzajú.
Ubytovanie je na Bali často v spojení s okolitou prírodou, najmä kvôli prúdeniu vzduchu. Napríklad kúpeľňa a toaleta sú postavené tak, akoby ste boli tak trochu priamo vonku. Je to štýl lepších ubytovaní.
Niekomu sa nemusí páčiť jednoduchosť života bežných Bálijcov – v našom ponímaní to môže byť chápané ako chudoba a neporiadok. Každá kultúra má svoj spôsob života. Je zrejmé, že to, čo je dôležité pre nás, nemusí byť dôležité pre iných, aj za týmto poznaním cestujem do ďalekých krajov. Za odmenu spoznáme niektoré črty ich prístupu k životu, ktoré budú pre nás inšpiratívne a možno si ich radi osvojíme.
Na juhozápade tohto ostrova sú už mondénne, takmer európske mestá. Naše cesty tadiaľ vedú iba okrajovo (napríklad priletíme do Denpasaru, hlavného mesta ostrova, a navštívime Sanur, väčšie mesto, kvôli nákupom). Pokúsime sa však vychutnať čo najviac z pôvodného Bali.
Premýšľam, čo by ešte mohlo byť nepríjemné. Nám neprišli kufre – dorazili dva dni po nás. No kúpila som si tam šaty a šľapky a nič mi nechýbalo, nebola to dráma. My priletíme do Denpasaru až večer okolo 22.00 a odtiaľ pôjdeme síce klimatizovanými autami, ale cesta potrvá možno 3 hodiny, naozaj sa tam chodí pomaly, lebo sú úzke cesty. Ktovie, asi ani večere sa v ten deň, po tom predlhom lete a presadaniach, nedočkáme. Hneď po prílete vás asi „ovalí“ teplo a dusno, ale dosť ľahko si človek zvykne. Ešte mi zišlo na um, že bankomaty dávajú málo peňazí, často iba 100 €, takže si budeme vyberať na viac krát. Celkovo nepočítajme, že to, čo považujeme u nás za samozrejmosti civilizácie, by bolo samozrejmé aj tam.
Nájdu sa na nete aj články, že Bali je už komerčné a dokonca, že sa tam kradne, ale s tým som sa nestretla, navyše my nepôjdeme po tých najrušnejších trasách. Ukradnúť vám môžu klobúk – opice v opičom parku v Ubude.
Napriek tomu, že sa pripravíte na to, čo som ja zo začiatku považovala za nepríjemné, môžu sa vyskytnúť veci, na ktoré jednoducho pripravení nebudeme. O tom je život. Všetci vieme, že náš spoločný zájazd bude nie iba o Bali, ale aj – a predovšetkým – o nás. Bude pre nás príležitosťou spoznávať sa a rozvíjať sa.
Aké vlastnosti pestuje v človeku cestovanie?
Ja sa na svojich cestách musím ešte viac ako inokedy spoliehať na svoju toleranciu, intuíciu, schopnosť rozhodovať sa, prijímať veci ako sú, byť zvedavá, objavovať, byť vedome prítomná a využiť všetko, čo mi moja cesta ponúka. Oveľa dôslednejšie sledujem svoje myšlienky, pocity – fyzické i emocionálne a snažím sa vždy odhadnúť svoje sily. Jednoducho, nezvyčajné podmienky ma nútia byť viac v kontakte so sebou a pracovať na sebe a posilňovať si cestovateľký prístup. Lebo šťastný cestovateľ je taký, ktorý to berie takto: Nevyšlo mi niečo podľa plánu? Potom som zvedavý na to, čo sa príde namiesto toho. Určite sa udeje niečo zaujímavé – či už vo mne, alebo okolo mňa!
Tento postoj sa nám hodí aj do každodenného života. Ľahšie sa svetom kráča človeku, ktorý v sebe kultivuje schopnosť byť prítomný pri tom, čo sa deje v ňom aj okolo neho a prijímať to s otvorenou mysľou a srdcom, aj keď sa práve nedeje to, čo očakával. Ako hovorí Eduard Tomáš: „Radost zůstane i nadále radostí a smutek smutkem, ale vše bude čiré a prosté.“
A na Bali to budeme trénovať. Dovolíme si ešte lepšie vnímať a prijímať svoje pocity aj vonkajšie okolnosti. Budeme aj meditovať, cvičiť, spoznávať sami seba a liečiť sa a budeme sa v tom navzájom podporovať. Takže ak sa nám aj vyskytne niečo nečakané, môžeme to vziať ako cvičenie – ako príležitosť vyskúšať si naše nové postoje v praxi.
Bola si v Thajsku, na Bali, na Seychelloch, na Maledivoch … poraď nám, ako získať cestovateľské nastavenie, ktoré ti pomáha zvládnuť aj to, čo je cudzie a nepohodlné.
Často cestujem v malej skupinke priateľov, bez cestovnej kancelárie, na vlastnú päsť. Vtedy je dôležité preštudovať si o danej krajine čo najviac. Oplatí sa tiež predvídať a dopredu sa zariadiť. To aj teraz stále dookola robíme – premýšľame, čo ešte môžeme vylepšiť a pripraviť. Teraz napríklad pracujeme na doprave medzi jednotlivými destináciami, hoci keď sme išli vo štvorici, nechali sme objednanie dopravy na daný deň. Na Bali sa chystám po tretí krát. Čo-to už o ňom poznám z vlastnej skúsenosti, a veľa z rozprávania môjho bálijského kamaráta Marcela. Rada vám poradím, pokojne posielajte svoje otázky, napíšeme z nich potom článok. Bude ešte niekoľko článkov, napríklad aj o tom, čo si zobrať so sebou.
No najdôležitejšie je pribaliť si správny cestovateľský postoj – zvedavosť, toleranciu a flexibilitu. Lebo veľa vecí nebude tak, ako to máte doma, ani tak, ako očakávate. Preto tam ale ideme. A skvelá rada: treba byť so sebou i okolím trpezlivý v prvý deň-dva.
Na prvé hodiny a dni „nalaďovania sa“ na nové prostredie mám osvedčený trik. Objavila som ho vtedy, keď som postrehla, že v prvý deň v novom prostredí obvykle hneď všetko hodnotím a vždy sa našlo niečo, čo sa mi nepáčilo. Ale po dvoch – troch dňoch na novom mieste začalo prevažovať to pozitívne. Moja nevôľa môže vychádzať z únavy z dlhej cesty, zo zmeny prostredia, z posunu času, hoci si toho ani nemusím byť vedomá. Preto vždy svoje hodnotenie nechávam až na ďalšie dni a
mám pravidlo: PRVÉ DVA DNI NEHODNOTÍM.
Aj preto vám schválne neposielame fotografie našich ubytovaní, pretože všetky vyzerajú úchvatne – tak, ako to už v reklamách býva.
Prečo si ľudia z celého sveta vyberajú najradšej Bali, hoci Indonézia ponúka viaceré, aj väčšie ostrovy?
Túto otázku som si kládla aj ja. Susedná Jáva je trinásty najväčší ostrov na svete, zatiaľ, čo Bali je určite veľkosťou niekde na chvoste. Príroda, počasie, more, rastlinstvo, to všetko je tam veľmi podobné. Prečo potom takmer všetci chcú na Bali? Marcel, môj bálijský kamarát, náš hostiteľ na našej prvej zastávke – v Amede tvrdí, že to je kvôli obyvateľom. Bali je hinduistická krajina a Hindu veria, že keď urobia niečo zlé, vráti sa im to v nasledujúcom živote a preto sa snažia k ľuďom aj k zvieratám správať čo najláskavejšie. Marcel poukazuje na to, že na Jáve sú väčšinou muslimovia, ktorí takýto záväzok voči životu nemajú.
Hm, možno aj na tom čosi pravdy je, pre mňa má však Bali zvláštnu energiu miesta – genius loci. Marcel hovorí rozumové vysvetlenie, ale to hlavné sa možno ani nedá postrehnúť a pomenovať, dá sa to iba zažiť.
Prečo tam nie je až také atraktívne more na kúpanie?
Spomínala som, že Bali je výnimočné kvôli rôznorodosti. Preto, ak chcete ísť na najkrajšie pláže na svete, choďte na Seychely, naozaj tam sú. Ale nie je tam to ostatné, čím mi Bali učarovalo.
Aj na Bali sa nájdu krásne pláže, je ich však pomenej. Na juhu Bali sú príliš veľké vlny na kúpanie, je to raj surfistov. Na severnej strane, napr. v Amede je na väčšine pláží čierny sopečný piesok, nie je to také atraktívne ako krásne biele pláže, ktoré menia farbu mora na nádhernú tyrkysovú.
Nás čaká v Amede ojedinelá krásna žltá pláž, sú tam však koraly. Preto bude dobré, ak si zoberieme so sebou topánky do vody (ako sme spomínali, o tom, čo si vziať, bude osobitný článok).
Keď som išla na Bali po prvý krát, o Sanure som si prečítala v bedekeroch, že sú tam pekné pláže a more na kúpanie. Aké bolo moje prekvapenie, keď sme prišli k moru v Sanure a more nikde. Bol práve odliv a namiesto mora sme videli iba bahno, ktoré sa tiahlo snáď niekoľko kilometrov do mora. Nebolo sa kde okúpať, čo nám na nálade v horúčave nepridalo. More sa vrátilo späť každý deň až o tretej popoludní. Kúpanie sme vyriešili po svojom, votreli sme sa do bazénov hotelových rezortov, akoby sme boli ich hostia – ako bielych nás tam pustili.
Keď sme na pláž do Sanuru prišli na jar, teda v období, v akom ideme teraz, a zrejme aj v inej fáze mesiaca, odliv bol nepatrný. Tejto zákonitosti presne nerozumiem, a ani miestni mi ju neobjasnili.
No a tu je zrejme aj odpoveď, čo bolo na Bali nepríjemné, resp., čo ma zaskočilo. Po tejto skúsenosti som pre nás vyberala ubytovanie s bazénom. V Sanure máme plánovaný iba jednodňový pobyt, kvôli nákupom a verím, že mora a bazénov si užijeme dosť predtým, v Amede a na ostrovoch Gili.
Ako na Bali prebieha stravovanie? Čo sa hodí vziať si so sebou?
Ako sme už písali, strava na Bali je veľmi chutná, pestrá, bohatá na ovocie, a je lacná. Všade, okrem Kuala Lumpur, máme ubytovanie s raňajkami, tie sú v cene nášho pobytu. Raňajky bývajú väčšinou dobré a dostatočné – keby sa naskytlo, že nám nebude dosť, ľahko si niekde poblíž niečo dokúpime, napríklad všade je možné kúpiť skvelú čerstvú ovocnú šťavu. Na raňajky väčšinou býva ovocná šťava, alebo nakrájané kúsky ovocia, opečený toast, vajíčko, káva. (Bežná Balijská káva nie je ktoviečo, ak ste fajnšmekri, zoberte si svoju obľúbenú radšej z domu, vodu vám zohrejú hocikde a kávu si urobíte sami.) Tu mi napadá, že určite navštívime „výrobňu“ cibetkovej kávy. Bali je známe ideálnymi podmienkami na pestovanie tohto vzácneho a drahého druhu kávy. Žije tu živočích zvaný Paradoxurus, prezývaný Luwak. Luwakovia žijú v korunách stromov a jedným z ich obľúbených jedál sú červené zrnká kávy, ktoré v ich tráviacom systéme fermentujú a následne sa dostanú von prirodzenou cestou (kakaním). Tieto Luwakom spracované kávové zrná sa následne zberajú zo zeme v pralesoch, sú pražené a očistené ako každá klasická káva. Vďaka fermentácii v tráviacom trakte zvieraťa má káva veľmi výraznú chuť a vôňu s príchuťou čokolády či karamelu. Túto netradičnú pochúťku určite ochutnáme, prípadne si aj kúpime a zoberieme domov, ako atraktívny suvenír.
Ostatnú stravu si budeme obstarávať sami. Nemajte však obavy, bude sa Vám to páčiť. Dá sa najesť aj na ulici za 2-3 €, je to bezpečné a výborné, alebo o čosi drahšie, v dobrej reštaurácii. Väčšinou nás obed, alebo večera stáli okolo 4-5 € spolu s čerstvou ovocnou šťavou. Zo začiatku môjho prvého pobytu na Bali, keď sme boli na všetko zvedaví, sme chodili na obedy aj na večere. Ale v teple človek nie je taký hladný, takže po pár dňoch sa nám už nechcelo toľko napchávať a aj sme šetrili časom a chodili okolo štvrtej na obedo-večere. Kým budeme v Amede, môžeme využiť to, že u Marcela sa výborne varí. Jedálny lístok aj s cenami u Marcela je na konci článku, veľmi chcel, aby ste ho už mohli študovať! (Ceny sú uvedené v bálijských rupiach, kurz je cca 15 rupíí za 1 €). Počas výletov zase spoznáme ďalšie možnosti stravovania.
Čo si vziať so sebou? Na Bali je drahý alkohol, majú naň vysokú daň, ako formu miernej prohibície. Pri vstupe na Bali môžete mať 200 cigariet alebo 50 cigár alebo 100g tabaku. Osoby staršie ako 21 rokov môžu doviezť 1l alkoholu na osobu. Dovoz drog, zbraní a pornografického materiálu je na Bali úplne zakázaný. Pri odlete z Bali si smiete taktiež odviezť 200 cigariet alebo 50 cigár alebo 250 g tabaku a 1l tvrdého alkoholu alebo 3l vína.
Čokoládu si z domu neberte, tá sa roztopí. Ani jedlo „pre istotu“, a ak, tak vo veľmi malom množstve. My sme naše klobásy a konzervy, nemali kedy zjesť – na záver cesty sme ich vyhodili. Čo sa však osvedčilo, boli také pohotovostné dobroty, napríklad keksíky, alebo balené croissanty. Také veci tam v obchode nemajú a keď sa veziete v aute na výlet a viete, že jedlo bude o dve hodiny, je fajn mať niečo na zahryznutie – najmä pre mlsnejších. Dobre však vyžijete aj z ovocných štiav, ktoré tam ľahko kúpite. Proti hladu je praktické aj tzv. Hadie ovocie. Vyzerá ako gaštan, má sladkokyslú chuť a dá sa nosiť so sebou, nerozpučí sa.
Treba sa očkovať? Ako je to so zdravím na Bali?
Kto chce, samozrejme sa môže, ale nie je to potrebné. Máme zdravotné poistenie, keby sme potrebovali (tí, ktorým sme letenku Budapešť-Kuala Lumpur nekupovali my, overte si, či ste si ho kúpili, alebo uzatvorte nejaké teraz). Zdravotné ťažkosti na Bali nebývajú. Niekedy, veľmi zriedka, môže byť niekomu deň-dva nevoľno kvôli predsa len iným baktériám v strave, vode, vzduchu a kvôli teplu. Nám sa to nestane.
Aj preto, lebo berieme pre každého prevenciu: cestovateľmi overený prírodný prostriedok On Guard z firmy doTerra. V kapsuli pohodlnej na prehltnutie sú éterické oleje, ktoré dezinfikujú nepriateľské baktérie v tráviacom systéme a podporujú prirodzenú obranyschopnosť organizmu. Kúpili sme pre každého účastníka na každý deň a budú v cene pobytu. Tiež vám môže prospieť, ak si vezmete z domu nejaké dobré probiotiká a budete ich užívať preventívne.
Niektoré zdroje odporúčajú skontrolovať si očkovanie proti tetanu a uvažovať o očkovaní proti hepatitíde. Opatrní dokonca radia dávať si preventívne antibiotiká proti hnačke, tzv. „travel diarrhea.“ , napr. Lomotil and Imodium. Poraďte sa s lekárom, ak chcete.
Aké nás čaká počasie?
Bali je takmer na rovníku, takže tam bude teplo. Vezmite si ľahké a vzdušné oblečenie. Bude aj pršať, ideme na záver obdobia dažďov. Nie je to však na prekážku, taký tropický dážď je príjemná zmena. Keď sme tam boli minule, zastihla nás v horách búrka – v džungli, pri výlete na vodopád a niektorým výletníkom bola dokonca zima. Ale ten vodopád stojí za trochu nepohodlia a môžeme sa pripraviť, vezmite si dobrý pršiplášť. (Zdá sa, že v Ikea majú celkom dobré). Marcel síce nosí dáždniky, ale vtedy tak pršalo, že premokli aj dáždniky. Občas na Bali aj fúka vietor, ale je to príjemný vánok, nie studený severák, na aký sme zvyknutý z domu. Celkovo, dážď a zamračené sú na Bali vítaná zmena.
Aké kritériá si použila pri výbere ubytovania?
Najprv som vybrala itinerár, potom som začala hľadať príjemné bývanie. Prečítala som desiatky recenzií, prezrela stovky fotografií. Každé bývanie, ktoré sa mi páčilo, som overila na serveroch o cestovaní: brala som, iba ak 50 a viac ľudí z celého sveta (nielen zo Slovenska) z desiatich možných bodov dali v priemere 9 a viac. To znamená, že čistota, dostupnosť, prostredie a pohodlie by mali byť v poriadku. Vyberala som s veľkým predstihom, tak sme získali také, ktoré sú v čele rebríčkov. Ďalšou zásadou bolo vyhnúť sa veľkým hotelom – hľadala som skôr malé pekné rezorty, kde budeme mať súkromie. Tiež som vyhľadávala rezorty s bazénom. Počas môjho minulého pobytu nám v niektorý deň bolo tak teplo, že sme z bazéna prakticky nevychádzali, zvlášť ak bol z neho príjemný výhľad.
Samozrejme, stavila som aj na osvedčenú skúsenosť, prvé štyri dni budeme v Amede u česky hovoriaceho Bálijčana Marcela, ktorý nám bude radiť a vybaví nám aj výlety, vrátane ostrovov Gili. (S Marcelom si môžete urobiť priateľstvo na Facebooku, hľadajte Marcel Bali Bali – uverejňuje fotografie a videá z Amedu a okolia.)
Jedine bývanie v Kuala Lumpur bude skromnejšie Má vysoké hodnotenie, je nové a čisté, ale vraj je to tam dosť hlučné, no jednu noc hádam vydržíme. Uprednostnili sme, že je v blízkosti centra mesta a máme tiež vybavené, že si tam môžeme uložiť batožinu až do večera, do odletu.
Keď sme uvažovali, že AHA víkendy a dovolenky obohatíme o cyklus terapeuticko-sebapoznávacích pobytov v exotickejších destináciách, jednoznačne si navrhla ako prvé Bali. Prečo?
Navštívila som viaceré vzdialené krajiny. Niekde bolo krásne kúpanie a koraly v mori, ale to bolo všetko. Inde sme zažili úchvatnú prírodu, ale horší prístup ľudí. Niekde zasa bolo všetko šokujúco drahé. No na Bali je (zatiaľ) všetko pozitívne pokope, ako som už spomínala: príroda, kúpanie, pôvodná kultúra, pamiatky, skvelá strava, stále ešte výborné ceny a nadovšetko vľúdni a ústretoví ľudia.
Zažijeme tu pokoj a rozľahlý priestor, objavíme džungľu, opičí park, starobylé chrámy, vodopád, ryžové polia, pulzujúce mesto – mekku umelcov a priaznivcov zdravého života z celého sveta. A samozrejme, pripravili sme aj malé prekvapenie. No takto vymenované atrakcie sú jednotlivosti. Esprit, ducha tohto kúzelného ostrova zažijeme v celistvosti všetkých vnemov. A verím, že tu stretneme samých seba. Tu aj cvičenie a meditácia prebieha ľahšie. Tu bude oveľa jednoduchšie oslobodiť sa od myšlienkových stereotypov, ktoré na nás doliehajú v našom bežnom prostredí. Tu nám príde samozrejmé žiť v prítomnom okamihu a to dovolí našej duši slobodnejšie dýchať a aj liečiť staré zranenia. Bali považujem za hojivé na telo aj na dušu.
Srdečne vás pozdravujú a tešia sa na vás Irenka (otázky) a Vierka (odpovede), vaše lektorky.
http://www.ahavikend.sk/l/i-love-bali-v/