„Žiť slobodne, otvoriť brány väzenia, ktoré sme si sami vytvorili, uvidieť, že z tohto väzenia tu vždy bol východ, iba sme ho nevideli, či nechceli vidieť.“

Moji milí,

Som jednou z vás, na svojej životnej ceste, ktorá ide raz priamo a raz sa nečakane kľukatí. Tak ako vám, ani mne nedal nikto návod na život, robím chyby, podkýňam sa, a znova vstávam a kráčam.

Neviem, čo spôsobilo, že som od svojho detstva bola veľmi zakríknutá, utiahnutá, ustráchaná, úzkostlivá. Stále som mala pocit, že so mnou niečo nie je v poriadku. Celý život som žila tak, aby to ostatní nezbadali. Musela som ukrývať to, čo naozaj som, pretože som si myslela, že takú aká som ma nikto nemôže milovať. Moje presvedčenie, ktoré bolo ukryté hlboko v mojom vnútri samozrejme. Stala som sa krásnou ženou, úspešnou v práci, kamarátkou, ktorá neváha vo dne v noci pomôcť, mamou, ktorá svoj život obetuje v prospech svojich detí, dcérou, ktorá žije život podľa očakávaní svojich rodičov, partnerkou, ktorá neváha uspokojiť požiadavky náročného partnera ihneď.

Bola som presvedčená žijem svoj život, dokonale som oklamala sama seba a aj svoje okolie. Keď ste vo vnútornom väzení, nemusíte o tom ani vedieť. Ste možno nespokojní, ale svoju nespokojnosť pripisujete vonkajším veciam. Manžel vás nahneval, deti sa nesprávajú tak, ako sa majú.

Tým všetkým som bola, avšak zabudla som kým som naozaj. Zabudla. Zvonku to tak nevyzeralo, oklamala som všetkých, aj samu seba.

Kým žijeme len vo vonkajšom svete a dôverujeme tomu, že on nás urobí šťastnými, ani nás nenapadne nazrieť do seba. Snažíme sa zmeniť vonkajšie okolnosti, seba, druhých, čokoľvek, len aby sme sa cítili príjemnejšie. A na chvíľu sa nám to niekedy podarí. Získame z vonkajšieho sveta to, po čom sme túžili. Sme šťastní na chvíľu, možno ani to nie celkom, možno už v zárodku tohto šťastia je ukrytý aj jeho protipól, čo keď o to prídem, strach. Svoju identitu sme obmedzili na telo a myseľ.

Keď odhalíme svoju pravú podstatu, nájdeme liek na všetky naše trápenia. Zistíme, že nie sme iba ľudskou bytosťou, že sme zároveň aj duchovnou bytosťou. Náš život sa začína zlepšovať vo všetkých ohľadoch. Už nikdy sa nebudeme chcieť vrátiť späť. A napokon to ani nejde.

Ak niečo vo vás hovorí „áno“, poďte so mnou!

Pozývam vás spolu som mnou otvárať dvere väzenia, ktoré sme si vytvorili,  či dokonca prejsť cez tie pomyselné dvere.